Mokraďový biotop v Mlynskom náhone
Vodné živočíchy a bezstavovce
Autor: doc. RNDr. Andrej Mock, PhD.
Mlynský náhon predstavuje dôležitú líniu pre dočasný aj trvalý výskyt živočíchov a ich migráciu. Prietočné koryto, niekdajšie rameno Hornádu, tak predstavuje dôležitý biokoridor, ktorý prepája mesto a okolitú prírodu. Oproti pôvodnému riečnemu ramenu bolo životné prostredie v Mlynskom náhone v minulosti ochudobnené stavebnými zásahmi, predovšetkým regulovaním koryta s panelovým spevnením dna a zmenou povrchového toku na odtok potrubím v strednej časti koryta. I napriek tomu je pestrosť života v Mlynskom náhone a na jeho brehoch obdivuhodná.
Ostriež zelenkavý
Pozornejší okoloidúci si všimne chrbty väčších druhov rýb pod hladinou, najmä štíhlych – jalca hlavatého a podustvy severnej, ktoré v osádke rýb dominujú a reprezentujú prirodzenú skladbu rýb v paralelnom úseku Hornádu. Do Mlynského náhonu sa aktívne dostávajú cez nápustný objekt pri Malej vodnej elektrárni. Nápustný objekt umožňuje prenikať len mladým jedincom, ktoré ale v Mlynskom náhone rýchlo dorastajú a reprodukujú sa.
Rybničná forma kapra a karas striebristý nie sú prirodzenou zložkou Mlynského náhonu, ani Hornádu v jeho košickom úseku. Pochádzajú z výsadkov rybárov do Hornádu povyše Mlynského náhonu a z jazera Ryba. V Mlynskom náhone dorastajú, pričom môže dochádzať aj k ich reprodukcii. Spomenuté štyri druhy rýb tvoria hlavnú biomasu živočíchov v Mlynskom náhone.
Karas striebristý a farebné varianty karasa zlatého sú nepôvodné v európskych vodách a v súčasnosti predstavujú vážnu hrozbu pre pôvodné druhy rýb a iné vodné živočíchy. V minulosti, pri pravidelných výlovoch rýb s 1- až 2-ročnou periodicitou, sa tu vylovilo približne 5-10 ton rýb. Okrem spomenutých druhov tu pri ostatnom kompletnom výlove bolo zaznamenaných ďalších 13 druhov, napríklad ostriež zelenkastý, hrebenačka fŕkaná, belička obyčajná, hrúz škvrnitý, ale i sumec veľký.
Žižavica vodná
Menšie živočíchy, vrátane obávaných lariev komárov, ale ani larvy obojživelníkov momentálne v Mlynskom náhone nedostávajú veľa priestoru kvôli silnému predačnému tlaku rýb. Tomu však uniká veľmi zaujímavý prisadnutý živočích, hubka riečna, ktorá pripomína zelenkavé koraly. Prichytené trsy hubiek sa zdržujú najmä na betónovom dne pod vŕbou pri Rokoku, kde filtrujú vodu bohatú na živiny. Z mäkkýšov sme zaznamenali výskyt len jedného druhu, vodniaka ušatého. Dno je na bezstavovce chudobné, zachytili sme v ňom len žižavicu vodnú.
Bohatstvo rýb a málo vyrušované brehy lákajú z okrajov mesta do Mlynského náhonu užovku fŕkanú, volavku popolavú, rybárika riečneho a vydru riečnu. Kačice divé tu začínajú hniezdiť. Brehy a blízke okolie vodného toku obýva pestré spoločenstvo hmyzu, ktoré využíva pásy zelene na brehoch a prilieta sa napiť do vody. Revitalizačné úpravy koryta Mlynského náhonu a jeho brehov otvárajú možnosti na život a rozmnožovanie ďalších živočíchov, vrátane vzácnych, vo voľnej prírode ohrozených živočíchov. V tom je – popri službách obyvateľom mesta – mimoriadny prínos tohto vodného biotopu v Košiciach.
Užovka fŕkaná
Živočíchy kolonizujú Mlynský náhon spontánne, preto nie je vhodné vypúšťať sem ďalšie, najmä nepôvodné druhy. Treba mať na pamäti, že Mlynský náhon komunikuje s Hornádom a širším okolím mesta, kam by sa nepôvodné druhy mohli šíriť a spôsobovať škody v prirodzených ekosystémoch. Odporúčané sú také zásahy človeka do Mlynského náhonu, ktoré spestria prostredie vodného brehu, vytvoria zóny s rôznou hĺbkou a prúdením vody, vrátane príbrežnej zóny s lagúnami a vodnými rastlinami. Zároveň treba priebežne sledovať čistotu vody a podľa potreby regulovať narastajúcu biomasu rýb a výskyt nežiaducich nepôvodných druhov živočíchov, napríklad slizovcov, potkana hnedého, ondatry pižmovej a podobne.