Spôsobuje Mlynský náhon premnoženie komárov?

By 1. júla 2019 júl 11th, 2019 Nezaradené
Komar

V uplynulých dňoch sme zaznamenali niekoľko sťažností občanov na komáre, ktorých zvýšený počet údajne pociťujú obyvatelia okolia Mlynského náhonu. Pozrime sa na problematiku tohto nepríjemného bodavého hmyzu podrobnejšie.

Mlynský náhon ako komplexný biotop

Obnova biotopu Mlynského náhonu je dlhodobý a vôbec nie jednoduchý proces. Z hľadiska klimatických a ekologických potrieb mesta je tento vodný prvok klenotom s vysokým potenciálom. Jeho hlavným problémom v minulosti bolo časté vypúšťanie vody a nestabilita vodného režimu. Kvôli koseniu bolo potrebné koryto vypustiť niekoľkokrát do roka a všetky biologicko-stabilizačné funkcie vodného biotopu tým boli zrušené. Podobná prax bola aj v úvode tohto roka ešte aktuálne v hre.

Odkiaľ sa komáre berú?

Premnoženie  komárov je jedným z podstatných problémov. Pri spustení vody sa počet lariev síce zredukuje, ale vajíčka, ktoré dospelé jedince nakladú, sa aj v suchom, dokonca aj v mrazivom prostredí zachovajú aj po dobu niekoľkých mesiacov.

Vývoj larvy trvá podľa teploty približne 6 až 14 dní, čiže nová generácia je onedlho opäť v hre hneď po napustení koryta vodou. Ak nebudeme schopní podporiť rozvoj prirodzených konzumentov komárov, čo sú okrem iného predovšetkým menšie ryby, larvy vážok, obojživelníky a mnoho ďalších predátorov obývajúcich prirodzené vody, budú problémy ešte väčšie. Dospelé komáre sú redukované napríklad vtákmi alebo netopiermi. Aj tieto tvory sú existenčne viazané na prístup k vode a nárast ich počtu ovplyvňuje vhodné prostredie.

Komáre, ktoré obťažujú človeka, nespadajú len do rodu Culex – ten sa vyvíja vo väzbe priamo na vodu. Jeden z nepríjemných druhov je vo svojom vývoji viazaný na vlhké pivnice, suterény, podchody, kanalizáciu alebo iné vlhké miesto. Tento druh tiež najlepšie zimuje v chránených priestoroch a dynamicky sa množí v dobe teplého počasia.

Najviac komárov sa množí v stojatej neprírodnej vode, napríklad na smetiskách so zadržanou vodou na fólii, v pneumatikách, v nádobách a podobne. V takýchto dočasných biotopoch neprežijú žiadni konzumenti lariev a vývoj prebieha veľmi efektívne.

Vodný tok s primeraným prúdením vody je teda len jedným z mnohých miest množenia komárov, pričom platí, že stojaca voda je silne podporným faktorom. Avšak v prirodzene zdravom vodnom toku a jeho zátokách, kde sa spomaľuje prúdenie, striehne na reguláciu počtu lariev komárov mnoho konzumentov.

Podmienky v dnešnom Mlynskom náhone

Súčasný stav Mlynského náhonu nemôžeme jednoznačne popísať ako prírodný, ale naša činnosť smeruje k tomu, aby sme dosiahli, v rámci mestských podmienok, čo najvyššiu možnú mieru biodiverzity. Objavili sa prvé druhy vážok, šidiel a šidielok, ktoré efektívne hubia larvy. Žiaľ, žubrienky obojživelníkov boli 8. mája 2019 neuváženým spustením hladiny vypláchnuté a s podporou tejto časti fauny sa teda nedá v súčasnosti počítať. Žaby sa nám zatiaľ nepodarilo vôbec zaznamenať a drobná migrácia tento problém nevyrieši.

Na pobrežné porasty je napojený tok organizmov s významne stabilizačnou funkciou, okrem iného aj z hľadiska stabilizovania množstva komárov. Nulový výskyt obtiažneho hmyzu je nereálny, úspechom je udržať jeho výskyt pod kontrolou.

V horúcich dňoch bude hlavným problémom komár Culex pipiens molestus – komár obtiažny, ktorý sa vyvinie v každej kaluži a zázemím pre neho sú aj spomínané dusné suterény, pochody a podobne.

Ako proti nim bojovať?

Keďže sa nám, ľuďom, podarilo úspešne vykynožiť mnoho tvorov chrániacich nás pred inváziou komárov, vývoj je naozaj nevyspytateľný. O to dôležitejšie je zvládnuť prevádzku poloprírodného ramena Hornádu – Mlynského náhonu – a v záujme prežívania predátorov likvidujúcich larvy komárov podporiť vývoj populácie vtáctva živiaceho sa hmyzom.

Priamym zásahom proti komárom chemickými prostriedkami je možné dosiahnuť zmenu na asi dva týždne a potom nastúpi nepríjemná realita – nástup ničím nekontrolovanej novej generácie komárov. U nás ich žije približne 50 druhov! Je potrebné mať na pamäti, že chemické postrekové látky majú často veľmi negatívne vedľajšie účinky. Sú napríklad toxické pre ryby, vodné živočíchy a včely a môžu mať karcinogénne alebo alergické účinky.

Prírodné preparáty, napríklad jeden z kmeňov Bacterium thuringiensis, pôsobia pozvoľne len na jedno zo štádií lariev, ale nespôsobujú v prírode rozvrat a bránia kalamitám. Neposkytujú však bleskový účinok. Napriek tomu sú v zahraničí ako jediné prípustné riešenie využívané. Výborné výsledky sa dajú dosiahnuť i aplikáciou mätového oleja na vodnú hladinu – to je však možné len v menšom rozsahu a na stojatej vode.

Viac vody je lepšie než menej

Naša predstava o riešení je predovšetkým podpora prúdenia vody v Mlynskom náhone zvýšením prietoku na 500 litrov za sekundu, čo by mohlo byť technicky možné.

Druhou nutnou podmienkou je rozumná manipulácia s vodou. Absolútne neprípustným riešením  je päťkrát ročne vypustiť vodu, ako bolo doterajšou praxou, a zničiť všetko živé, pretože prvé, čo sa dokáže zregenerovať, budú práve sinice, riasy a komáre.

Veľkým nebezpečenstvom je v letnom období vysoká teplota. Kyslíkový deficit vo vode bez rozumnej starostlivosti je obrovský. Ak by nebola zrekonštruovaná prehrádzka na Tomášikovej, zrejme by už došlo aj k hromadnému úhynu rýb a to by bol pre nás všetkých obyvateľov žijúcich v blízkosti Mlynského náhonu obrovský problém. Na stave populácie komárov by sa ale aj táto pohroma podpísala len ich ďalším premnožením.

Je veľmi dôležité vnímať súvislosť a nenahraditeľnosť jednotlivých vzťahov v rámci biologického existenčného reťazca. Nič nefunguje okamžite. Mlynský náhon bol dlhodobo trápený nešťastnými zásahmi a jeho prevádzkovanie iným spôsobom v dlhodobom horizonte prinesie iba výhody.

Ak sa nepodarí udržať extrémy klímy v meste pod kontrolou, budeme mať omnoho väčší problém so zdravým prežívaním. Voda je pre zdravú klímu aboslútne nevyhnutná.