Milí obdivovatelia aj oponenti súčasného diania okolo Mlynského náhonu!
Snaha pohnúť sa z dlhodobo patového stavu poriadne rozprúdila debatu o tom, čo je správne a čo nie je. Určite sa chcem vyhnúť komentovaniu rôznych nedôstojných invektív zaznievajúcich z oboch vyhranených táborov. Asi najhodnotnejšie je, že sa záujem o tento obrovský fenomén oživil a to, že sa dostala k slovu doteraz mlčiaca časť obyvateľov z jeho blízkeho okolia, neznamená, že je niečo definitívne vyriešené.
Čisto racionálne dôvody ma motivujú, aby som predsa len triezvo zhrnul niektoré fakty a usmernil úplné nezmysly a fámy, ktoré určite časť ľudí právom iritujú.
Listy stromov schnú napriek tomu, že prší takmer každý deň
Chcem sa v prvom rade úprimne poďakovať každému, kto sa akokoľvek zaslúžil a prispel k tomu, že Mlynský náhon môže v letnom období fungovať bez prerušenia a podarilo sa vyhnúť jeho vypúšťaniu v letnom období. Má to strategický význam a ten, kto mal úprimnú snahu, odôvodnenie si vypočul a s obsahom sa stotožnil.
Nekosenie brehov, ktoré vyvolalo toľko nevôle u časti obyvateľov, sa dá pochopiť a určite nemám v úmysle robiť rozhodcu medzi dvoma vyhranenými tábormi. Vážim si právo kohokoľvek vyjadriť svoj názor a mám úprimnú snahu ho rešpektovať, ak je to aspoň trocha možné.
Musím zdôrazniť fakt, že schopnosť Správy mestskej zelene pokosiť svahy na brehoch MN, bola od samotného začiatku podmieňovaná potrebou odvodnenia koryta. A práve na tejto skutočnosti sa zakladá celý spor. Dnes už vieme, že túto podmienku sa podarilo správcovi (SMsZ) v podstate vyriešiť a možno už konečne prispieť ku upokojeniu rozporov. Ak sa chce nájsť riešenie, určite sa to dá a tento fakt veľmi oceňujem. Mne osobne sa výsledný stav pokoseného a presušeného strniska nepáči, ale viem sa s ním zmieriť. Pobrežný porast v úrovni hladiny je ďaleko podstatnejší a perspektívnejší. Som dokonca presvedčený, že pri dobrej vôli, je možné prehodnotiť aj systém údržby priľahlých plôch a venovať zvýšenú pozornosť (kosenie) aj okolitým plochám zelene v blízkosti Mlynského náhonu. Aj porasty v nadväzujúcich plochách priliehajúcich k Mlynského náhonu profitujú z blízkosti vody a prírastky a aktivita rastlín sú intenzívnejšie, než na vyprahnutom sídlisku. Preto aj ich kosenie v miestach intenzívnych prechádzok a rekreácie má mať častejšiu frekvenciu. Plochy v blízkosti toku by si už dávno zaslúžili aspoň zopár odpadkových košov aj so vzorným zberom odpadu. Voda je magnetom a zeleň v jej okolí je oveľa viac zaťažovaná aj z hľadiska znečisťovania.
Bohatá kvetena si užíva vlahu na brehu Mlynského náhona
Ku komárom som sa už mnohokrát vyjadroval a preto len stručne zhrniem, že najväčšie riziko kalamitných premnožení v súčasnej presušenej krajine spúšťa sám človek nezodpovednými zásahmi do posledných zbytkov vodných ekosystémov a všetci doplácame na klimatické zmeny, na ktorých vyvolaní sme sa podieľali a podieľame. Každému, kto sa chce na túto tému kompetentne baviť úprimne odporúčam si aspoň teoreticky doplniť informácie o životnej stratégii niekoľkých druhov u nás žijúcich komárov a vývoji ich lariev. A vôbec najúžasnejšie sú praktické poznatky získané praktickým pozorovaním vody a života v nej. Ak by si každý, kto sa vyjadruje k týmto pomerne pestrým procesom, dal serióznu námahu a vnímal naozaj pozorne, čo sa okolo nás deje, bolo by určite menej práce s presviedčaním neinformovaných.
Pagaštan v parku s obschnutými listami
Naozaj už nie je priestor na ďalšie obmedzovanie vlahy. Pôvodná snaha „poľudštiť krajinu“ a urobiť si v nej „poriadok“ podľa našich predstáv, už nie je ďalej možná a doviedla nás tam, kde sme. Venujem sa dennodenne rastlinám a prírode celý svoj život ako profesionál a len nerád konštatujem, že veľmi silne vnímam viditeľné negatívne zmeny, ku ktorým v poslednom čase dochádza. Kým ešte stromy a vyššia zeleň zmierňujú horúcu a suchú klímu, ani nám ľuďom nechýba sebavedomie a veríme, že sa to nejako zvládne. Ako povestný optimista musím však varovať, že situácia je vážna a neviem, či sa podarí vyhnúť ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Stromy, ktoré nás chránia pred dôsledkami našej hlúposti trpia a prosia o pomoc. Klimatické namáhanie sa premieta do ich zhoršeného kondičného stavu. Uvedomujem si, že nie každý má možnosť tento trend postrehnúť. V mene nás všetkých dúfam, že sa spamätáme včas a budeme schopní prijať zmenu v myslení a hlavne v praktických opatreniach. Ako odstrašujúci vzor nám môžu poslúžiť sebavedomé a inak úspešné civilizácie v Mezopotámii, Egypte, či na Balkáne. A samozrejme aj na iných miestach, kde pred nezvládnutým „poľudšťovaním“ krajiny, prekvitala bohatá príroda a dlho aj úrodné poľnohospodárstvo.
O to všetko sa dá ľahko prísť. Dennodenne sa stretávam s chradnúcimi rastlinami a každú chvíľu zaznamenávame nástup nových škodcov, ktorí tiež profitujú zo zmenených podmienok vo vysušenej a zdanlivo „poľudštenej“ krajine. Nemôžem sa hnevať na niekoho, kto podstatnú časť života strávi medzi štyrmi stenami a len občas zavíta pod holé nebo, aby obdivoval neznáme tvory a rastliny. V takom prípade ťažko očakávať, že postrehne nejaké zmeny. Rovnako si nerobím ilúzie, že ten, kto celý život drenážoval a budoval odvodňovacie systémy, bude ochotný zmeniť spôsob uvažovania o hmyze a pôdnej úrodnosti. Bolo by ale krásne, ak by sme boli ochotní uvažovať s otvorenou hlavou, hodnotiť aktuálne fakty a hlavne, vážiť si názory tých druhých. Každá relevantná informácia podložená faktami, stojí za zváženie.
Som si istý, že dozrel čas na zmenu v prístupe ku životnému prostrediu, lebo v ňom žijeme a v neposlednom rade nás aj živí. Budúci vývoj bude presvedčivo nútiť každého, aby sa prebral zo stereotypu a prehodnotil priority. Je dosť pravdepodobné, že komáre nebudú náš jediný ani najväčší problém. Verím, že napriek pomerne nedostatočnej informovanosti, to všetko nakoniec zvládneme.
Robert Gregorek
záhradník a krajinár
