O prírodnom prostredí Košíc, potrebe vody v meste a o Mlynskom náhone sme sa zhovárali so známym botanikom Ing. Robertom Gregorekom.
Pán Gregorek, široká verejnosť vás pozná ako neúnavného obhajovateľa života v súlade s prírodou a jej princípmi. Čo vás k tomu vedie?
Ak sa práve tento postoj spája s mojou osobou, tak som naozaj rád. Myslím si, že podobný spôsob vnímania reality by mal byť samozrejmosťou pre každého súčasníka. Nie preto, že je to trendy, ale jednoducho preto, že je to existenčná nutnosť.
Prostredie, v ktorom žijeme, je tak ovplyvnené človekom a jeho ekonomickými záujmami, že prestáva byť vhodným priestorom pre stále väčší počet živých tvorov, ale zaujímavé je, že v mnohom nevyhovuje klíma v krajine už ani nám ľuďom. Vždy som sa s hrdosťou hlásil k svojej celoživotnej orientácii na tvorbu záhrad a krajinného priestoru. Mal som to šťastie, že som preberal profesijnú štafetu po svojich rodičoch a popri vlastných poznatkoch a skúsenostiach som zdedil aj mnoho informácií a skúseností od nich. Pestovanie rastlín od raného detstva a pozorovanie súvislostí rozšírené aj na živočíšnu ríšu ma priviedlo k presvedčeniu, že „v prírode všetko so všetkým súvisí“.
Nemôžeme žiť bez pocitu zodpovednosti za stav prírodného prostredia, od ktorého sme aj my sami závislí. Všetko pozitívne, čo dokážeme urobiť pre prosperitu pestrého života okolo nás, urobíme aj sami pre seba. A dnes už nemáme alternatívu „nechať veci napospas vývoju s presvedčením, že ono sa to nejako prirodzene vyrieši samo“. Sme v plnom rozsahu zodpovední za negatívne trendy vo vývoji životného prostredia a je našou povinnosťou regulovať život okolo nás a pomáhať tam, kde sme spôsobili škody.
Uvážlivý prístup k prírodným zdrojom netreba určite vysvetľovať skúsenému sedliakovi, ktorý vie, že násilie voči prírode sa nevypláca a pre každoročnú úrodu je potrebné mať dlhodobú predstavu, ako ju dosiahnuť a udržať. Nemám však istotu, či táto zdanlivá samozrejmosť je vlastná aj dnešným „moderným“ ľuďom. Také sebavedomé ubíjanie posledných funkčných biotopov, ako sa deje v poslednom období, to naozaj nie je dobrá vizitka zodpovedných pánov tvorstva.
Zostáva dúfať, že nepotrebujeme „historickú skúsenosť“ založenú na úplne zdevastovanej krajine, ktorú potom budeme nákladne uvádzať do pôvodného stavu. V mnohých ohľadoch sa nám nemusí obnova zničeného ekosystému podariť.
Prepadáme panike, keď sa z prírody vytrácajú vzácne druhy nosorožca, sledujeme stav kamzíkov a tešíme sa z počtu medveďov…
Nechcem podobné ušľachtilo motivované snahy zľahčovať. Som však nešťastný z toho, že naozaj až v posledných rokoch sa ľudia rozhliadli okolo seba a priznali, že sa hromadne vytráca hmyz a pestrosť tejto časti fauny sa úplne katastroficky redukuje. A najhoršie je, že sme ako spoločnosť nedospeli natoľko, aby sme zodpovedne dokázali posúdiť stav v rovnako dôležitej oblasti. Mikrobiálny život okolo nás sa redukuje na najodolnejšie organizmy, ktoré môžu byť pre nás potenciálne aj veľmi škodlivé. Ušľachtilých organizmov, ktoré pracujú v prospech náš aj okolitej prírody, tých ubúda. Prečo to tvrdím? Lebo som záhradník a gazda, ktorého trápi stav pôdy. Tá musí byť plná rôznorodého života, schopná regenerácie, ochotná zadržať vlahu, živiny, sprístupňovať ich rastlinám. V tejto oblasti došlo k alarmujúcemu zhoršeniu.
Rozmary počasia a klímy, extrémy v prúdení vzduchu, horúčavy a povodne, to cítime všetci.
A my ľudia sa vieme pred podobnou záťažou pomerne efektívne chrániť. Pre rastliny sú tieto nepríjemné zmeny oveľa namáhavejšie, často až likvidačné. Naozaj sa to deje. Stav stromov v meste je toho dôkazom. S predčasne hynúcimi drevinami, rôznymi druhmi novodobých škodcov, chorôb a parazitov stromov sa záhradníci stretávajú denne a nevychádzajú z údivu. Je nutné riešiť aj takéto jednotlivosti, ale nastal čas začať riešiť životné prostredie ako celok.
Je známe, že ste fanúšikom vody vo všetkých jej podobách. Prečo je voda a hospodárenie s ňou z dlhodobého hľadiska jednou z kľúčových priorít tak miest, ako aj dedín na celom území Slovenska?
Som hlboko presvedčený, že práve stav vody a vlahy v krajine je jedným z najvážnejších problémov modernej krajiny. A ekologické poruchy naviazané na nevhodné zmeny v oblasti vodného a vlahového režimu krajiny sú jedny z najakútnejších, ktoré musíme neodkladne riešiť. Zmeny v prirodzenom fungovaní cirkulácie vody súvisia aj s globálnymi zmenami klímy, sú súčasťou problémov pri udržiavaní lokálnej mikroklímy, majú súvis so znižovaním úrodnosti, majú na svedomí zvýšenú prašnosť, rozvoj rôznych druhov alergií, zhoršený stav rastlinstva, živočíšstva, ale aj nás ľudí. V prostredí, kde nie je zabezpečený prístup k vhodnej forme vody, sa ochudobňuje život, spomaľujú sa biologické procesy, chýbajú zdroje potravy a krajina prestáva plniť svoje funkcie.
Rozhodli ste angažovať v občianskom združení Mlynský náhon. Aké boli Vaše dôvody pre toto rozhodnutie?
S nerovnomernou distribúciou vlahy v krajine sú na tom mestá celoplošne vždy o niečo horšie. Dlhodobý trend odčerpávania vody z pôdy, zatrubňovania potokov, budovania veľkého podielu spevnených plôch a vysokej koncentrácie stavieb v malom priestore, má za následok výrazné zvyšovanie teploty, znižovanie vlhkosti v ovzduší aj pôde. A práve v takto ovplyvnenom prostredí žije väčšina obyvateľov. Po dlhom období jednostranného vývoja je načase vydať sa presne opačným smerom a vrátiť chýbajúcu vlahu do miest. Musí byť úplnou samozrejmosťou oživovanie posledných zbytkov vodných tokov v intraviláne mesta a usilovanie o navrátenie vody v akejkoľvek forme. Fontány, bazény, prírodné jazierka sú tými bodmi, kde živočíšstvo nachádza svoj azyl vo vyprahnutom meste. Pre zlepšenie kondície rastlín musíme v novodobých podmienkach budovať závlahové systémy a vrátiť sa k hodnotnej praxi kropenia ulíc a chodníkov počas akútnej letnej horúčavy.
Prečo je nevyhnutné vnímať komplexnosť vzťahov v rámci jednotlivých prvkov a súčastí prírody? Skúsme to čitateľom vysvetliť na Mlynskom náhone, čo všetko robíme v súčasnosti nesprávne, a čo vieme urobiť pre to, aby sa tento stav zmenil.
Na príklade takého významného vodného prvku ako je košický Mlynský náhon môžeme poukázať na mnoho vzájomne poprepájaných vzťahov medzi živočíchmi, čo samozrejme ovplyvňuje aj kvalitu nášho života.
V prírode sa vyskytuje veľké množstvo druhov, ktoré my vnímame ako škodlivé, ale aj porovnateľný počet prirodzených nepriateľov týchto škodcov. Ak sa prírodné procesy odohrávajú v rovnováhe, nájdeme na rastlinách vošky, roztočce, húsenice, ale zároveň funguje aj celá armáda druhov, ktoré ich udržujú pod kontrolou. Vošky obmedzuje nenápadný blanokrídly hmyz voškárik, roztočce majú svojich prirodzených nepriateľov vo forme ich dravých súkmeňovcov, žravé húsenice majú svojich prirodzených nepriateľov od baktérií, cez blanokrídly hmyz až po vtáky. A všetci sú rovnako odkázaní na vodu. Bez vody v krajine nebudú pomáhať ani žaby pri likvidovaní premnožených slizniakov, lastovičky nemajú počas celého roka k dispozícii hmyz, ktorý by ich nasýtil a teda nebude toho, kto by bránil extrémnemu premnoženiu komárov. Na príklade jedného z najdôležitejších druhov hmyzu, ktorým nesporne včela medonosná je, môžeme vyzdvihnúť fakt, že voda vzdialená viac ako 1000 metrov je pre včelu nedostupná, to znamená, že jednotlivá včela sa síce môže zaletieť napiť, ale do úľa dokáže dopraviť vodu maximálne z kilometrovej vzdialenosti. Ak teda nebude táto základná podmienka splnená, nebude vedieť včelstvo ako také prežiť. A to je len jeden z drobných príkladov, každý organizmus má svoje limity závislosti na vode.
Toto sú základné existenčné piliere, o ktoré sa musí opierať filozofia významu vody nielen v meste, ale aj v celej krajine.
Mlynský náhon navyše, okrem svojich nezastupiteľných biologických funkcií, ponúka aj benefity v oblasti ľudskej psychohygieny a rekreácie.
Aká je vaša predstava o riešení Mlynského náhonu? Myslíte si, že je do budúcna možný alebo dokonca nevyhnutný návrat vody do mesta tak, ako si ju mnohí pamätajú?
Obzretie sa do minulosti je dobrou inšpiráciou, dnes však musíme zodpovedne zhodnotiť aktuálny stav a do budúcich riešení zakomponovať to, že došlo k nárastu priemernej ročnej teploty, že sa zmenili aj teplotné parametre vo svojich hraničných hodnotách, zintenzívňuje sa slnečné žiarenie, máme zvýšenú prašnosť a aj samotná voda v krajine je výrazne kontaminovaná prebytkom živín. V súvislosti so zeleným zakaľovaním vody, teda premnožovaním rias a siníc, sa najčastejšie spomína prebytok dusíka a fosforu. Preto musia súčasné riešenia vodných tokov obsahovať aj opatrenia pre skvalitnenie vody, podporu jej samočistiacej schopnosti a reguláciu všetkých spomínaných extrémov. Pri intenzívnom osídlení mesta a smutnej skúsenosti z hospodárenia s odpadmi nesmieme podceniť ani znečisťovanie vodných tokov ľudskou ľahostajnosťou.
Ďalšou podstatnou zásadou je, aby sme pri navrhovaní vhodných biotechnických opatrení a atraktívnom stvárňovaní okolia vodných prvkov rešpektovali aj potrebu racionálnej údržby. Našťastie existuje množstvo riešení, ktoré vedú k dobrému výsledku. Rád by som na adresu Mlynského náhonu ešte zdôraznil, že tento úžasný fenomén aj v súčasnej podobe, síce nie ideálnej, je veľmi hodnotný, a v žiadnom prípade nie je možné niektoré čiastkové problémy zneužiť na jeho spochybnenie. Vždy sa môžu nájsť ľudia, ktorí sú rôzne nedostatky schopní riešiť zavezením, zabetónovaním alebo zatrávnením. To by však bolo len prehĺbením ekologickej mizérie v meste. Naopak, akékoľvek rozšírenie, zveľadenie, či zintenzívnenie dostupnosti vlahy a vody v meste je nevyhnutným trendom. Ľudia musia požadovať, aby sa pri tvorbe akýchkoľvek koncepcií do popredia kládli požiadavky na prednostné riešenie systému vzájomne poprepájaných prvkov zelene, pričom mestskú zeleň potrebujeme vždy doplniť vodnými prvkami, závlahovými systémami, tak, aby bola zázemím pre rekreačné využitie ľuďmi a zároveň vytvárala šancu na život v celej jeho rôznorodosti. Len takýto prístup zaručuje dlhodobú udržateľnosť.
Ako sa môžu v iniciatíve Mlynský náhon angažovať bežní občania?
Každý občan má právo žiadať, aby prostredie v ktorom žije, bolo zdravé. Má možnosť vypočuť si alternatívne návrhy, zhodnotiť rôzne názory a potom podporiť tie, ktoré ho najviac oslovujú. Nesmieme sa uspokojiť s peknými, bohužiaľ často len dizajnérskymi obrázkami, ktoré nezohľadňujú základné biologické požiadavky doby, je nutné sa obzrieť po skúsenostiach vo svete, snažiť sa zakomponovať do našich riešení aj biologické poznatky a v neposlednom rade aj zdravý sedliacky rozum.
Venoval som nemalú časť svojho života štúdiu procesov prebiehajúcich vo vodnom prostredí, je to úžasná problematika, riešenia nie sú vždy úplne najjednoduchšie, ale dajú sa zvládnuť. Rád sa so svojou predstavou s kýmkoľvek podelím. Bude nevyhnutné využiť príležitosť na spoločné stretnutia s občanmi a prezentovať tieto predstavy.
Ako najradšej trávite voľný čas, aké sú vaše koníčky a záľuby?
Všetok aktívne strávený čas, či už pracovný alebo súkromný, súvisí nejakým spôsobom s prírodou.
Voda v záhrade a krajine, spásanie lúčnych porastov a podpora včelárskej problematiky sú tri hlavné okruhy, ktoré ma mimoriadne oslovili. Starí gazdovia vedeli zhodnotiť tieto činnosti a v primeranej miere ich uvádzať do života, som s tým stotožnený, preto sa venujem tvorbe záhradných jazierok. S rodinou sa venujeme extenzívnemu chovu kôz a oviec a s nadšením sa venujeme štúdiu a chovu včiel. Ekologický prístup k všetkému, čo sa okolo nás deje, považujem za základný pilier našich aktivít a úsilia. Ešte prezradím, že keď som sa v päťdesiatke druhýkrát narodil, začal som si plniť celoživotný sen – hrať na husle. Je to po celodennej fyzickej práci veľmi účinný relax.
Ďakujeme za rozhovor.
