Ing. Otakár Hrabovský je Košičan a odborník v oblasti vodohospodárskych stavieb. Je zároveň svedkom premien Mlynského náhonu a členom kolektívu, ktorý projektoval jeho súčasnú podobu.
Mlynský náhon v podobe, keď tiekol mestom v plnej sile, pozná väčšina Košičanov iba z rozprávania alebo fotografií. Aké sú Vaše spomienky na Mlynský náhon z tohto obdobia?
Pripomenúť históriu Mlynského náhonu v Košiciach pri terajších možnostiach využitia internetu by bolo v súčasnosti obľúbenou témou o plagiátorstve… V každom prípade však jeho existencia bola pre Košice viac pozitívna ako terajší stav, najmä z pohľadu životného prostredia.
Mlynský náhon s mólom pre pramice
Zámena tečúcej vody v koryte náhonu, ktorá kypela prirodzenosťou, faunou ale aj flórou, no proste životom, za jestvujúce „tečúce“ stovky áut, ktoré znečisťujú vzduch v blízkom okolí a nenahrádzajú pohľad a príjemný pocit z pohľadu na ticho tečúcej vody v koryte náhonu, bola radikálna.
Stovky Košičanov, a nielen bývajúcich v blízkosti koryta Mlynského náhonu, sú povďačné za jeho existenciu aj z toho dôvodu, že im poskytol možnosť naučiť sa plávať, brodiť sa korytom, stavať plte a iné plávajúce telesá, pytliačiť v mladšom veku a neskôr oficiálne chytať ryby, a v zime najmä korčuľovať. Nehovoriac o nekonečných hokejových zápasoch medzi ulicami, triedami v škole či medzi samotnými školami.
Hladina vody bola obľúbenou komunikáciou a výbehom labutí a divých kačíc, ktoré mali svoje sídlo pri jazierku neďaleko bývalých tenisových kurtov v Petrovovom sade, dnešnom Mestskom parku, ale neboli obmedzené vo svojom pohybe, a presúvali sa svojou prirodzenou dôstojnosťou až k malej vodnej elektrárni, ktorá bola situovaná v priestore kruhovej križovatky pri Jumbe. Súčasťou celkového koloritu v centre mesta boli aj pramice, ktoré mali prístavné mólo pri Jakabovom paláci.
Parametre vodného toku, teda objem vody a prietok v koryte, boli podstatne vyššie ako teraz. Aké bolo hospodárske využitie potenciálu Mlynského náhonu?
Mlynský náhon bol súčasťou vodohospodárskeho komplexu, ktorého základnou súčasťou bola predtým pevná drevená hať na rieke Hornád. Neskôr bola táto hať prestavaná na betónovú gravitačnú hať s pohyblivými ovládacími konštrukčnými prvkami, dnešný „splav“, pričom jej využitie bolo rozšírené nielen na vzdutie vody pre odber do Mlynského náhonu, ale aj ako akumulácia vody pre potreby odberu technologickej vody do magnezitky a bane Bankov.
Vodná elektráreň “Turbína”
Na pravom brehu vzdutia vody Hornádu haťou sa vybudoval odberný objekt do Mlynského náhonu s maximálnou kapacitou 7 m3/s, ktorý zásoboval vodou mlyny a vodné elektrárne, ktoré boli vybudované v mieste dnešného kruhového objazdu pri Jumbe, pri Jakabovom paláci a približne v mieste, kde teraz vyviera voda z potrubia na ulici Pri bitúnku.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia došlo k vypusteniu vody z koryta a neskôr sa začala rekonštrukcia zachovanej časti koryta Mlynského náhonu. Ako to prebiehalo?
Po likvidácii mlynov a vodných elektrární koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia sa odberný objekt do Mlynského náhonu uzatvoril.
Keď začala rekonštrukcia zbytkov Mlynského náhonu, tak sa na tomto objekte vybudoval otvor, ktorý bol navrhnutý na kapacitu 1,5 m3/s, ale ktorý sa po rekonštrukcii upravil na kapacitu tretinovú, teda na prietok 0,5 m3/s.
Tento prietok vyplynul z hydrotechnických výpočtov tlakového potrubia DN 600, ktoré je uložené v bývalom koryte Mlynského náhonu. Teda pod štvorprúdovou vozovkou na Štefánikovej ulici až približne po budovu VSE a potom vľavo v trase bývalého koryta medzi starým kúpaliskom ČH a novou krytou plavárňou, križuje Palackého ulicu a pod Krivou ulicou smeruje až do koryta ešte zachovaného Mlynského náhonu na ulici Pri bitúnku.
Kanalizačné potrubie a tlakové potrubie sú uložené na dne pôvodného koryta
V začiatkoch rekonštrukcie zbytkov Mlynského náhonu bolo totiž uvažované s odtokom 1,0 m3/s do odľahčovacieho tlamového kanalizačného zberača, ktorý je situovaný v telese Masarykovej ulice, a ktorý má na konci tejto ulice odľahčovací prepad. Tento prepad je vedený popod železničnú trať a vyúsťuje v pravom brehu upraveného koryta rieky Hornád.
Zníženie prietoku vyžadovalo realizáciu úprav na zachovanej časti koryta Mlynského náhonu. Aké ciele boli stanovené a aké úpravy sa realizovali?
Ideou návrhu obnovy prietoku pri rekonštrukcii zbytkov Mlynského náhonu bolo zachovanie pôvodnej šírky hladiny vody. Pri 14-násobnom znížení prietoku bolo nutné zmenšiť prietokovú plochu formou zvýšenia nivelety dna do takej miery, aby nedochádzalo k prehriatiu vody.
Zvýšenie dna sa realizovalo zhutneným násypom z hlinito-piesčitých zemín, ktoré zároveň vytvorili tesniaci element voči priesakom, čo bolo dôležité najmä v tých úsekoch, kde bolo dno pôvodného Mlynského náhonu narušené antropogénnou činnosťou. Je si treba uvedomiť, že dno a brehy pôvodného Mlynského náhonu boli za desaťročia prevádzky silne zakolmatované, utesnené usadeninami, a teda skoro nepriepustné. Túto skutočnosť potvrdili aj geologické sondy vybudované 2-3 metre od brehovej čiary Mlynského náhonu v rámci budovania vnútromestskej komunikácie, kde ustálená hladina podzemnej vody bola 3-4 metre pod úrovňou dna náhonu.
Z toho dôvodu je si treba upresniť názor o praskajúcich budovách v okolí Mlynského náhonu. Je potrebné si uvedomiť, že v tomto období sa uviedla do prevádzky iná vodná stavba, a to priehrada Ružín. Ružín ustálil hladiny vody v rieke Hornád svojimi vyrovnanými upravenými odtokmi, čo má vplyv na chovanie – zníženie podzemných vôd v celej údolnej nive rieky Hornád.
Častou témou sú betónové panely na dne koryta Mlynského náhonu. Prečo boli panely inštalované?
Návrh priečneho profilu bol upravený tak aby bol prevádzky schopný, najmä z pohľadu jednoduchej údržby – čistenia. Panely v dne tomu vyhovovali a ich veľkosť bola v súlade s maximálnou možnou výškou produktivity práce, čo koncom sedemdesiatich rokov bolo jednoznačným trendom efektívnej výstavby. Dno priečneho profilu bolo v strede upravené malou kynetkou za účelom sústredenia minimálnych prietokov, a tým vytváralo podmienky pre zachovanie fauny v koryte počas údržby dna a brehov koryta Mlynského náhonu.
Ak je vypustené koryto, je možné vidieť panely uložené na dne
Vodný tok Mlynského náhonu bol v úseku od Ryby po Jumbo bez prehradenia. Dnes sú na tomto úseku prehrádzky a dokonca je vodný tok prehradený cestou.
Pozdĺžny profil bol riešený v snahe zachovať výšku hladiny, čo najbližšie k pôvodne hladine v Mlynskom náhone. Tu sa však vyskytol problém najmä v tom, že do opusteného koryta Mlynského náhonu mesto pripustilo výstavbu teplovodu v blízkosti reštaurácie Rokoko.
Ďalším faktom je, že, zmenšením prietoku, a tým aj rýchlosti prietoku vody, sa zmenšil hydrodynamický spád. Z uvedeného dôvodu sme do koryta navrhli tri kamenné prehrádzky, ktoré mali za úlohu zachovať približne pôvodnú hladinu vody v celom úseku Mlynského náhonu. Kamenné prehrádzky mali nainštalované spodné výpuste, ale hlavne mali navrhnuté členené prepady cez korunu, čím sa vytvorili prepady na okysličovanie vody, pričom mali aj úlohu vytvorenia efektu prepadu vody.
Dnes je prehradenie na Čárskeho ulici demontované a na Tomášikovej rozobraté. Aké sú dôvody tohto stavu, ktorý spôsobuje nízku hladinu na hornom toku Mlynského náhonu?
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia boli navrhnuté dočasné opatrenia, ktoré vytvorili podmienky pre plavbu plavidiel v trase z jazierka pri Rybe až po vybudované mólo v blízkosti ulice Slovenskej jednoty. Žiaľ, tieto dočasné opatrenia sú tolerované doteraz a bolo by veľmi vhodné pôvodné objekty dať do pôvodného stavu.
Ďalej je potrebné preveriť dôvody terajšieho prevádzkovania Mlynského náhonu v úseku pred hotelom Yasmín, nakoľko projekt navrhoval udržiavanie hladiny vody na úrovni prepadu navrhnutého v mieste odtoku vody do podzemného potrubia. Terajším prevádzkovaním je hladina podstatne nižšia a tým aj zmenšuje plochu hladiny Mlynského náhonu.
Prietok vody popod teplovod v blízkosti reštaurácie Rokoko je riešený zhybkou – potrubím popod teplovod. Je to preto, lebo prevádzkovateľ teplovodu nesúhlasil s iným riešením už ako majiteľ parcely, kde teplovod má trasu, hoci je to koryto bývalého Mlynského náhonu. Samozrejme zhybka je veľmi citlivý objekt najmä z titulu čistenia a údržby. Tento problém je možné riešiť vybudovaním „mostného telesa rozpätia 1,00 m“ , ktoré postačuje na prípadné prečistenie dna a profilu, pričom niveleta dna pred a za zhybkou sa prepoja do jednotnej nivelety.
Aké sú podľa Vás najväčšie problémy zachovanej časti Mlynského náhonu a aké vidíte riešenia týchto problémov?
Najväčším problémom jestvujúcej prevádzky terajšieho prevádzkovania Mlynského náhonu je prehrievanie vody a jej znehodnotenie vodnými kvetmi v letných mesiacoch. Tomu sa dá pomôcť viacerými spôsobmi. Jedným z najefektívnejších spôsobov je zvýšenie veľkosti prietoku vody v náhone. Technicky to je možné, a to vrátiť sa k pôvodnej myšlienke využitia odľahčovacieho potrubia tlamovej kanalizácie na konci Masarykovej ulice. Prietokom z Mlynského náhonu by sa však nezaťažila samotná tlama, ale voda by sa odviedla buď potrubím alebo otvoreným kanálom do odľahčovacieho kanála za odľahčovacím objektom.
Ďakujeme za rozhovor.
