Významným krokom k obnove prirodzených biologických procesov vo vode a na brehoch Mlynského náhonu bolo, že Mesto Košice a správca Mlynského náhonu Správa mestskej zelene v Košiciach akceptovali našu požiadavku nekosiť brehy a nevypúšťať vodu z koryta.
Bohatá pobrežná flóra poskytuje ideálne zázemie pre živočíchy, ktorým aktuálne zakalená voda neprekáža.
Pravidelné vypúšťanie vody a kosenie brehov spôsobovalo, že sa nemohli objaviť žiadne fungujúce spoločenstvá vyšších rastlín a všetky prebytočné živiny vtekajúce do Mlynského náhonu z koryta Hornádu živili bujnejúce riasy a sinice. Na živoriacu vegetáciu tak nadväzoval adekvátne ochudobnený život predstaviteľov živočíšnej ríše.
Len radikálna zmena nevyhovujúcich pravidiel prevádzky Mlynského náhonu dala šancu na zlepšenie kvality vody a návrat pestrého zastúpenia rastlín aj živočíchov. Je preukázané, že sprievodná zeleň pozdĺž vodného toku je tým najlepším biokoridorom, ktorý na seba viaže vysokú mieru pestrosti rastlinstva aj živočíšstva.
Základnou podmienkou plnohodnotného fungovania prirodzeného aj umelého vodného prvku v krajine je stabilita vodného režimu. Vyrovnaný prietok a výška hladiny vytvára predpoklady na stabilizáciu rastlinnej aj živočíšnej zložky. Mnohé druhy močiarnych a vodných rastlín, podieľajúcich sa na procesoch ozdravovania a samočistenia vody, sú viazané na určité rozpätie hĺbky vody a reagujú pozitívne na primeranú teplotu, stupeň prevzdušnenia vody a osvetlenie. Okrem toho sú závislé od vhodného osídlenia vody živočíšstvom.
Lekno s prvým rozkvitnutým kvetom na hladine Mlynského náhonu
Už v skorom jarnom období môžu obojživelníky zabrániť znehodnoteniu vody. Žubrienky žiab sa totiž živia riasami a planktónom a po využití tejto potravy ako dospievajúce jedince opúšťajú vodu a rozchádzajú sa do krajiny. Tam pokračujú vo svojej užitočnej činnosti tým, že nás zbavujú obtiažneho hmyzu alebo slizniakov v našich záhradách. No predovšetkým dokážu vďaka svojmu vývoju smerom od vody k brehom vyexportovať veľké množstvo nadbytočných živín z vody presýtenej dusíkom a fosforom.
Vodné rastlinstvo je nutnou podmienkou pre kvalitný život mnohých užitočných organizmov. Poskytuje úkryt, prostredie na vývoj ich novej generácie. Okrem toho púta prebytočné živiny z vodného prostredia a spotrebúva ich na tvorbu biomasy, bráni prehrievaniu vodného stĺpca, okysličuje pri fotosyntéze vodu. Vďaka procesu nazývanému „biogénna dekalcifikácia“ spolupracuje na zázračnom vyrovnávaní pH vody premieňaním vápenatých a dolomitických minerálov z rozpustných na nerozpustné formy a naopak.
Voda bohato osídlená vyššími vodnými rastlinami je spravidla senzoricky aj chemicky omnoho čistejšia ako vody bez tejto formy života. Pod pojmom „vyššie rastliny“ máme na mysli „vývojovo vyššie“ rastliny na rozdiel od nižšej formy rastlinného života, ktoré sú reprezentované predovšetkým riasami a sinicami.
Tomuto šidielku sa na Mlynskom náhone zjavne páči
Na kvalite vody sa okrem vyšších rastlín podieľajú aj ďalšie zložky. Medzi veľmi dôležité patria nesporne baktérie, ktoré, ak sa rozvinú do ušľachtilých a stabilných formácií, spolupracujú na čistení vody podobne ako v čističkách odpadových vôd. Aktivovaný kal je zázračné médium, ktoré živiny spracúva a premieňa ich na formy nezaťažujúce vodné prostredie. Väčšinou je tento ušľachtilý proces limitovaný stabilitou vo vodnom prostredí a určujúcim preň je proces okysličovania. A sme opäť pri strategickej úlohe vyšších vodných rastlín, čiže hydromakrofytov.
Viditeľným výsledkom prevádzky Mlynského náhonu bez vypúšťania vody a kosenia brehov je prítomnosť mladých kačíc, ktoré sa mohli nerušenie vyliahnuť v pobrežnom poraste, návrat vážok, šidiel a motýľov. Veríme, že sa k nim pridajú ďalšie druhy živočíchov, ktoré obohatia vodný tok a jeho brehy, a potešia obyvateľov a návštevníkov okolia Mlynského náhonu.
